Vieme, kam sa ukryť v prípade nebezpečenstva? Bezpečnosť Staromešťanov sa musí začínať aj pripravenosťou

Keď sa rozprávame o bezpečnosti v našich mestách, najčastejšie hovoríme o kriminalite, osvetlení ulíc, poškodených chodníkoch, doprave či o bezpečnosti detí pri školách. To všetko je dôležité. Existuje však aj ďalšia oblasť bezpečnosti, o ktorej sa v bežnom živote rozprávame oveľa menej.

Vedia obyvatelia Starého Mesta v Košiciach, kam sa majú ukryť v prípade mimoriadnej udalosti?

Čo by sme urobili, keby sme dostali pokyn na ukrytie alebo evakuáciu? Vedeli by sme, kde sa nachádza najbližší ochranný úkryt? Vedeli by sme, či je funkčný, či sa doň dá dostať a či je určený aj pre obyvateľov našej ulice?

To nie sú otázky, ktoré si máme klásť až v okamihu ohrozenia. Odpovede by sme mali poznať vopred.

Zoznam úkrytov ešte neznamená, že vieme, kam ísť

V Košiciach existuje evidencia odolných a plynotesných úkrytov civilnej ochrany, ako aj priestorov, ktoré môžu slúžiť na ukrytie obyvateľstva. Verejne dostupné zoznamy uvádzajú viaceré adresy a kapacity.

Lenže medzi tým, že je úkryt zapísaný v evidencii, a tým, že ho možno v prípade potreby skutočne použiť, je zásadný rozdiel.

Potrebujeme poznať aktuálny technický stav týchto priestorov, funkčnosť ich zariadení, prístupnosť a pripravenosť na použitie. Rovnako dôležité je vedieť, kto ich spravuje a ako by sa obyvatelia dostali k potrebným informáciám.

Nechcem tvrdiť, že konkrétne úkryty sú nefunkčné, ak na to nemám aktuálne overené údaje. Práve preto považujem za potrebné, aby sa ich stav preveril a aby obyvatelia dostali informácie, o ktoré sa môžu spoľahlivo oprieť.

Jednoduchý plánik môže byť praktickou pomocou

Predstavme si, že by každá domácnosť v Starom Meste mala k dispozícii jednoduchý plánik civilnej ochrany.

Nie komplikovaný dokument plný odborných výrazov, ale zrozumiteľnú mapu, v ktorej by si človek našiel svoju ulicu a overené informácie o možnostiach ukrytia v okolí.

Takýto plánik by mohol obsahovať:

• adresy a kapacity overených ochranných úkrytov,
• ⁠informáciu o ich aktuálnej použiteľnosti a podmienkach prístupu,
• ⁠kontakty na zodpovedné inštitúcie a zdroje oficiálnych pokynov,
• ⁠stručný návod, ako postupovať pri vyhlásení mimoriadnej situácie,
• ⁠informácie o tom, kde hľadať aktuálne pokyny v prípade, že sa situácia zmení.

Plánik by mohol byť dostupný v tlačenej podobe, napríklad na miestnom úrade alebo v informačných materiáloch pre domácnosti, ale aj na webovej stránke mestskej časti. Jeho elektronická verzia by mala byť jednoduchá na používanie aj v mobilnom telefóne.

Samozrejme, samotná mapa nemôže nahradiť pokyny civilnej ochrany. V konkrétnej situácii môže byť bezpečnejšie zostať v budove, ukryť sa na inom mieste alebo postupovať podľa pokynov záchranných zložiek. Práve preto musí byť takýto materiál pripravený v spolupráci s odborníkmi a pravidelne aktualizovaný.

Bezpečnosť musí byť zrozumiteľná aj pre seniorov a rodiny s deťmi

Pri príprave takéhoto riešenia treba myslieť na všetkých obyvateľov.

Na seniorov, ktorí nemusia používať internet. Na rodičov s malými deťmi. Na ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú bezbariérový prístup alebo pomoc pri presune. Aj na ľudí, ktorí sa v čase ohrozenia nachádzajú mimo svojho bydliska.

Nestačí totiž vedieť, kde sa úkryt nachádza. Musíme vedieť aj to, či sa doň dokážeme dostať a či je vhodný pre naše konkrétne potreby.

Preto by som chcela, aby sa pri preverovaní úkrytov a tvorbe informačnej mapy myslelo aj na dostupnosť, kapacitu a potreby zraniteľných skupín obyvateľstva.

Čo by som chcela presadiť ako starostka

Ako poslankyňa mestskej časti Košice-Staré Mesto považujem za dôležité, aby sa samospráva venovala nielen každodenným problémom obyvateľov, ale aj pripravenosti na situácie, ktoré si nikto z nás neželá.

Ako starostka by som preto iniciovala spoluprácu s mestom Košice a príslušnými orgánmi civilnej ochrany s cieľom:

1. Získať a overiť aktuálne údaje o ochranných úkrytoch, ktoré sú relevantné pre obyvateľov Starého Mesta.
2. ⁠Zistiť, ktoré priestory sú skutočne pripravené na použitie, aká je ich kapacita a za akých podmienok sú dostupné.
3. ⁠Pripraviť zrozumiteľnú mapu a praktický plánik pre obyvateľov, a to v tlačenej aj elektronickej podobe.
4. ⁠Zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu informácií a jasne uvádzať, ktorá inštitúcia za jednotlivé údaje zodpovedá.
5. ⁠Informovať obyvateľov, ako postupovať pri mimoriadnej udalosti a kde sledovať oficiálne pokyny.

Mestská časť pritom nemôže sama rozhodovať o technickom stave každého úkrytu ani nahrádzať kompetencie mesta či orgánov civilnej ochrany. Môže však aktívne iniciovať spoluprácu, žiadať aktuálne informácie a postarať sa o to, aby sa overené údaje dostali k ľuďom zrozumiteľným spôsobom.

Pocit bezpečia sa začína pripravenosťou

Nechcem v ľuďoch vyvolávať strach. Práve naopak. Myslím si, že pocit bezpečia rastie vtedy, keď vieme, na koho sa obrátiť, kde nájdeme potrebné informácie a čo máme robiť.

Bezpečné Staré Mesto pre mňa znamená čisté a osvetlené ulice, bezpečné chodníky, starostlivosť o deti a seniorov, ale aj pripravenosť na mimoriadne situácie.

Preto sa pýtam aj vás, Staromešťania a Staromešťanky: Vedeli by ste dnes, kam sa vo svojom okolí ukryť, keby nastala mimoriadna udalosť? A pomohol by vám jednoduchý plánik s overenými informáciami, ktorý by ste mali doma poruke?

Myslím si, že odpoveď na túto otázku si zaslúži našu pozornosť ešte predtým, než ju budeme musieť riešiť v skutočnosti.

Pretože zodpovedná samospráva nemá myslieť iba na to, ako sa nám v meste žije dnes. Má sa zaujímať aj o to, či budeme vedieť, čo robiť zajtra, ak sa okolnosti nečakane zmenia.

Staré Mesto s rozumom aj s citom. Aj bezpečnosť je súčasťou tejto vízie.

Alena Zvarová Bašistová

Miestna poslankyňa MČ Košice-Staré Mesto a kandidátka na starostku