Materské centrum: miesto, kde si môžeme pomáhať naprieč generáciami

Keď sa chodievam s mojím päťročným synom hrať na ihrisko, často stretávam mamičky s malými deťmi. Rozprávame sa o úplne obyčajných veciach – kam ísť s deťmi, čo robiť popoludní, keď je vonku zima alebo prší, čo naše deti potrebujú, ale aj o tom, ako si my mamy môžeme navzájom pomôcť.

Niektoré z týchto mamičiek som stretla aj na susedskej burze, ktorú som v Starom Meste zaviedla. Aj tam som si uvedomila, akú silu má obyčajné susedské stretávanie. Ľudia sa spoznávajú, rozprávajú, vymieňajú si veci, skúsenosti a niekedy aj kontakty, ktoré neskôr prerastú do vzájomnej pomoci.

Práve tieto stretnutia ma priviedli k myšlienke zriadenia materského centra ako súčasti komunitného centra na staromestskej radnici.

S týmto návrhom som sa už obrátila aj na vedenie Starého Mesta. Vtedy sa však moja predstava nestretla s dostatočným pochopením.

Ja si však stále myslím, že takéto miesto má v Starom Meste svoje opodstatnenie.

Do Starého Mesta pribúdajú mladé rodiny s malými deťmi. A najmä od jesene do jari, približne od októbra do mája, bývajú popoludnia a podvečery dlhé. Vonku sa skoro stmieva, počasie často nepraje a rodiny potrebujú miesto, kde môžu byť spolu.

Predstavujem si preto materské centrum, ktoré by nebolo iba herňou.

Mohla by tu fungovať detská skupina, v ktorej by si mamičky navzájom pomáhali a podľa dohody sa striedali pri deťoch. Jedna mama by si napríklad mohla na chvíľu vybaviť, čo potrebuje, pretože by vedela, že jej dieťa je v bezpečí s ostatnými mamičkami.

A potom je tu ešte jedna veľmi krásna možnosť – zapojenie seniorov.

V Starom Meste máme Senior klub Staromešťan, v ktorom sú ľudia s obrovským množstvom životných skúseností, energie a schopností. Mnohí z nich sú stále aktívni a možno by radi pomohli mladej rodine, prečítali deťom rozprávku, zahrali sa s nimi, niečo ich naučili alebo jednoducho strávili chvíľu v ich spoločnosti.

Zapojili by sa však mohli aj ďalší seniori, ktorí by o takúto formu dobrovoľníctva mali záujem.

Vznikla by tak medzigeneračná pomoc.

Deti by získali pozornosť a nové vzťahy. Mamičky by získali pomoc a priestor vydýchnuť si. Seniori by získali kontakt s mladšou generáciou a pocit, že ich skúsenosti sú potrebné a vítané.

A popri tom by mohli prebiehať prednášky a workshopy – o výchove, zdraví, zdravej výžive, psychickej pohode či vzťahoch.

Alebo jednoducho stretnutia, kde by si ľudia odovzdávali svoje skúsenosti.

Každý z nás totiž niečo vie.

Jedna mama rada pečie, druhá varí, ďalšia tvorí, iná sa venuje cvičeniu, vzdelávaniu alebo psychológii. Seniori majú svoje životné príbehy, remeslá, recepty a skúsenosti. A aj ja sama by som rada ponúkla to, čo viem – svoje skúsenosti z koučingu, vzdelávania, mäkkých zručností a práce s ľuďmi.

Prečo by sme to teda nespojili?

Prečo by sme nemohli vytvoriť miesto, kde sa postaráme o deti, ale zároveň aj o mamy?

Miesto, kde sa žena nebude cítiť sama so svojimi starosťami. Kde si môže vypiť kávu s inou mamou, porozprávať sa, vypočuť si odborníka alebo jednoducho zistiť, že presne to, čo prežíva ona, prežíva aj niekto ďalší.

A možno by sme pritom zistili, že pomoc nemusí vždy prichádzať od inštitúcie.

Niekedy si môžeme pomôcť sami – ako susedia, mamy, otcovia, seniori, mladí aj starší.

Komunitné centrum preto podľa mňa nemá byť iba priestorom s miestnosťami a programom.

Má byť miestom, kde sa ľudia poznajú, rozprávajú, stretávajú a pomáhajú si.

A možno práve materské centrum môže byť jedným z prvých krokov k takejto komunite.

Pretože Staré Mesto nie sú len ulice, domy a chodníky.

Staré Mesto sme predovšetkým my – ľudia, ktorí tu žijeme. ❤️