Každé dieťa si zaslúži šancu.

Aj preto musí byť Staré Mesto oporou pre rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi.

Sú miesta, ku ktorým sa človek vracia nielen nohami, ale aj srdcom. Pre mňa je jedným z nich škôlka na Vojenskej ulici v Košiciach.

Kedysi som ju navštevovala aj ja. Spájajú sa mi s ňou krásne spomienky na detstvo, prvé spevácke súťaže a moju prvú vyhratú knižku – Štvornohé rozprávky.

Keď som sa sem vrátila, bolo to už z iného dôvodu. Dnes toto zariadenie navštevujú deti so špeciálnymi potrebami. A práve ich životné príbehy mi pripomínajú, aké dôležité je, aby samospráva nezabúdala na rodiny, ktoré každodenne zvládajú oveľa viac, než si často dokážeme predstaviť.

Keď terapia stojí stovky až tisíce eur

Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením musia často vynakladať veľké úsilie, aby svojim deťom zabezpečili potrebnú liečbu, rehabilitácie či odborné terapie. K tomu sa pridávajú finančné náklady, ktoré môžu byť pre rodinný rozpočet veľmi zaťažujúce.

Niektoré terapeutické programy stoja stovky, pri intenzívnych cykloch aj tisíce eur. A keď sa k tomu pridajú dlhé čakacie lehoty na detských psychológov či pedopsychiatrov, rodiny sa ocitajú v situácii, keď potrebujú pomoc tu a teraz.

Aj preto som sa tejto téme venovala ako poslankyňa mestskej časti Košice – Staré Mesto.

Podarilo sa mi presadiť príspevok až do výšky 1 000 eur ročne pre rodiny detí so zdravotným znevýhodnením na úhradu terapií, rehabilitácií, cvičení či liečby.

Možno sa niekomu môže zdať, že tisíc eur nie je veľa. Pre rodinu, ktorá pravidelne platí za odbornú pomoc svojmu dieťaťu, však môže byť táto suma významnou úľavou.

Peniaze samosprávy majú pomáhať ľuďom

Pri sociálnej politike by sme sa nemali pýtať iba na to, koľko peňazí máme k dispozícii. Mali by sme sa predovšetkým pýtať, komu a ako nimi dokážeme pomôcť.

Staré Mesto získava z výnosov z hazardných hier približne 430- až 450-tisíc eur ročne. Som presvedčená, že jednou z možností, ako tieto zdroje využiť, je adresná pomoc rodinám, ktoré sa starajú o deti so zdravotným znevýhodnením.

Samozrejme, pomoc musí mať jasné pravidlá a musí byť dostupná tým, ktorí spĺňajú stanovené podmienky. Informácie o príspevku a potrebných dokladoch sú zverejnené na stránke mestskej časti.

Pri tejto téme som oslovila aj škôlku na Vojenskej ulici a ďalšie organizácie, ktoré sa venujú deťom so špeciálnymi potrebami a poskytovaniu terapií. Chcem, aby sa o tejto možnosti dozvedelo čo najviac rodín, ktorým môže pomôcť.

Samospráva musí vidieť aj tých, ktorých nie je vždy počuť

Za každou žiadosťou o pomoc je konkrétne dieťa, konkrétna mama, otec a rodina. Ľudia, ktorí často bojujú nielen s diagnózou a nedostatkom odborníkov, ale aj s administratívou, financiami a vyčerpaním.

Preto považujem za dôležité, aby samospráva nebola iba úradom, ktorý rozhoduje o rozpočte a spravuje majetok. Má byť aj miestom, kde sa človek môže obrátiť na niekoho, kto ho vypočuje a pomôže mu zorientovať sa v možnostiach podpory.

Aj ja sa v tejto oblasti opieram o spoluprácu s odborníkmi a organizáciami vrátane Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Nechcem tvrdiť, že jedným príspevkom vyriešime všetky problémy rodín. To by nebolo poctivé. Môžeme však urobiť konkrétny krok, ktorý niekomu uľahčí život. A môžeme hľadať ďalšie.

Pretože skutočná sociálna politika sa nezačína veľkými slovami. Začína sa tým, že si všimneme človeka, ktorý našu pomoc potrebuje.

Keď sa dnes pozerám na škôlku na Vojenskej ulici, uvedomujem si, že mi pripomína nielen moje vlastné detstvo, ale aj zodpovednosť, ktorú máme voči deťom, ktoré potrebujú viac našej pozornosti, starostlivosti a podpory.

Každé dieťa si zaslúži šancu. A každá rodina si zaslúži vedieť, že v tom nie je sama.

S rozumom aj s citom.