Možno nepotrebujeme mladých od počítačov odháňať. Možno im musíme ponúknuť niečo lepšie
Nedávno som sa počas kampane rozprávala s jednou mamou. Mala pätnásťročného syna. Šikovného chlapca, ktorý dosahuje veľmi dobré výsledky v škole. Nemá s učením problém. Práve naopak.
Je tu však jedna vec, ktorá ju trápi.
Veľa času trávi pri počítači a hrá počítačové hry.
"Chcela by som ho dostať medzi ľudí, dať mu niečo, čo ho bude baviť a zároveň mu niečo dá. Ale neviem ako," povedala mi.
Tá veta mi zostala v hlave. Pretože, možno sa na mladých ľudí často pozeráme nesprávne.
Hovoríme im: "Choď od počítača. Menej hraj. Buď aktívnejší. Rob niečo užitočné."
Ale potom sa zabudneme opýtať:
A čo mu namiesto toho ponúkneme?
Možno prvú pracovnú skúsenosť
Práve počas môjho kampaňovania som dostala aj inú otázku. Keď zbieram podpisy na uliciach alebo chodím od dverí k dverám, rozprávam sa aj s mladými ľuďmi. A niekoľkí sa ma spýtali:
"A keby ste raz boli starostkou, nemohli by sme vám nejako pomáhať?"
Pýtali sa, či by mohli pomáhať pri kultúrnych podujatiach, pri ich organizovaní, pri jednoduchom usmerňovaní návštevníkov, informovaní, roznášaní materiálov či pri iných primeraných činnostiach.
Tá otázka ma potešila.
Pretože neznela: "Čo nám dáte?"
Znela:
"Čo by sme mohli robiť?"
A možno práve tu je jedna z odpovedí na otázku tej mamy. Nie ďalšia prednáška o tom, že počítačové hry sú zlé. Nie zákaz. Ale príležitosť.
Prvá výplata môže byť prvou lekciou finančnej gramotnosti
Keď hovoríme o finančnej gramotnosti, často používame veľké slová. Rozpočet. Úver. Úrok. Investovanie. Sporenie. Ale finančná gramotnosť môže začať oveľa jednoduchšie.
Prvou vlastnou výplatou.
Keď pätnásť-, šestnásť- alebo sedemnásťročný človek zistí, že peniaze, ktoré dostal, sú výsledkom jeho času a práce.
Možno zarobí 50 eur. Možno 100. A zrazu sa na tých 50 eur pozerá úplne inak. Pretože vie, koľko času potreboval na to, aby ich zarobil. Možno ich minie. Možno si polovicu odloží. Možno si začne šetriť na niečo, po čom túži. A možno prvýkrát pochopí, že hodnota peňazí súvisí aj s hodnotou práce.
To je podľa mňa jedna z najpraktickejších lekcií finančnej gramotnosti.
Samozrejme, zákon má svoje pravidlá
Pri mladých ľuďoch však nemožno postupovať rovnako ako pri dospelých.Zákonník práce mladistvých osobitne chráni.
Zákonník práce mladistvých osobitne chráni.
Samotné dovŕšenie 15 rokov ešte neznamená, že človek môže automaticky nastúpiť na bežnú brigádu. Nástup do práce nesmie predchádzať skončeniu povinnej školskej dochádzky. Pre osoby staršie ako 15 rokov, ktoré ju ešte neskončili, existuje osobitný režim ľahkých prác za zákonom ustanovených podmienok.
Po skončení povinnej školskej dochádzky je priestor na pracovné skúsenosti širší. Aj vtedy však mladiství do 18 rokov požívajú osobitnú ochranu a nemožno ich zamestnávať na práce, ktoré sú vzhľadom na ich vek nevhodné alebo nebezpečné. Osobitné pravidlá sa týkajú aj pracovného času a nočnej práce.
To je dôležité.
Nechceme deti posielať do práce. Chceme mladým ľuďom vytvárať bezpečné a primerané príležitosti na prvú pracovnú skúsenosť.Staré Mesto môže byť tým, kto spojí správnych ľudíA Staré Mesto môže byť tým, kto spojí správnych ľudí
A Staré Mesto môže byť tým, kto spojí správnych ľudí
Máme v Starom Meste školy. Máme podnikateľov. Kníhkupectvá, kultúrne priestory, športové organizácie, malé firmy, občianske združenia, neziskové organizácie.
A máme aj samotnú mestskú časť, ktorá organizuje kultúrne, komunitné a ďalšie podujatia.
Prečo ich teda nespájať?
Predstavujem si jednoduchú databázu podnikateľov a organizácií, ktoré majú záujem dať mladým ľuďom primeranú pracovnú alebo dobrovoľnícku skúsenosť.
Nie firmy, ktoré by sme do niečoho nútili.
Ale ľudí, ktorí povedia:
"Ak to bude v súlade so zákonom a budeme môcť, radi dáme mladému človeku príležitosť."
Mestská časť by mohla byť tým, kto tento priestor vytvorí a prepojí školy, mladých ľudí, rodičov a organizácie.

A nemuselo by zostať iba pri sprostredkovaní.
Ak má mestská časť na konkrétne podujatie schválené finančné prostriedky a sama ho organizuje, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj ona jedným z miest, kde mladý človek získa svoju prvú pracovnú skúsenosť.
Predstavme si šestnásťročného študenta, ktorý pomáha pri kultúrnom podujatí.
Niečo pripraví. Niečo vybaví. Pomôže návštevníkom. Komunikuje s ľuďmi. Príde načas.v Musí dodržať dohodnuté pravidlá. A na konci dostane svoju prvú výplatu.
To nie je iba brigáda.
Je to skúsenosť, ktorú si môže odniesť do celého života.
Možno práve toto hľadá aj ten pätnásťročný chlapec
Keď som sa rozprávala s jeho mamou, nevedela som jej sľúbiť, že existuje jednoduché riešenie.
Ale napadlo mi niečo iné. Možno nepotrebujeme všetkým mladým hovoriť, aby prestali hrať počítačové hry. Možno im musíme ukázať, že svet vonku môže byť rovnako zaujímavý.
Že môžu niečo organizovať. Niekomu pomôcť. Získať prvú skúsenosť. Spoznať nových ľudí. Zarobiť si vlastné peniaze. A možno objaviť talent, o ktorom dnes ani oni sami nevedia.
Lebo niekedy mladému človeku nechýba motivácia. Chýba mu príležitosť.
Staré Mesto, ktoré dáva mladým šancu
Chcela by som preto otvoriť tému, ktorá podľa mňa patrí do moderného Starého Mesta.
Prvá pracovná skúsenosť pre mladých. Nie ako veľký byrokratický projekt. Ale ako sieť príležitostí.
Školy + rodičia + mladí ľudia + podnikatelia + organizácie + mestská časť.
Každý môže urobiť kúsok. Podnikateľ môže ponúknuť príležitosť. Škola môže informovať.
Rodič môže podporiť. Mestská časť môže prepájať a vytvárať príležitosti pri svojich vlastných aktivitách.
A mladý človek?
Ten musí urobiť to najdôležitejšie. Skúsiť to. Možno bude mať prvýkrát trému. Možno sa pomýli. Možno zistí, že tá práca vôbec nie je pre neho.
Ale možno príde domov s prvými zarobenými peniazmi a s pocitom:
"Toto som dokázal sám."
A možno práve vtedy začne cesta k samostatnosti, zodpovednosti a finančnej gramotnosti.
Preto nechcem mladým ľuďom iba hovoriť, čo nemajú robiť.
Chcem, aby sme im dali dôvod ísť von a niečo robiť.
Pretože Staré Mesto by nemalo byť iba miestom, kde mladí bývajú.
Malo by byť miestom, kde dostanú svoju prvú šancu.
