MLADÍ ĽUDIA nechcú len počúvať. Chcú dostať šancu.

Pomôžme im, SÚ NAŠI.

Keď sa rozprávame o mladých ľuďoch, často počúvame, čo všetko im chýba. Že trávia príliš veľa času na sociálnych sieťach. Že sú menej odolní voči stresu. Že neskôr dospievajú a že sa neskôr osamostatňujú.

Po pandémii sa k tomu pridali aj ďalšie problémy. Úzkosti, osamelosť, neistota či nedostatok odborníkov, ktorí by im pomohli zvládať náročné životné situácie. Sama som po COVID-e zažila množstvo rozhovorov s bývalými spolužiačkami zo základnej, strednej aj vysokej školy. Rozprávali mi o svojich deťoch, ktoré počas izolácie stratili časť sociálnych kontaktov, sebavedomia a prirodzených vzťahov s rovesníkmi. Mnohé rodiny následne hľadali psychológov a psychoterapeutov, no pomoc často nebola dostupná tak rýchlo, ako ju potrebovali.

Čím viac však počúvam mladých ľudí dnes, tým viac si uvedomujem ešte jednu vec.

Mnohí z nich nechcú len pomoc. Chcú príležitosť, šancu komunikovať, učiť sa, uspieť.

V posledných mesiacoch ma oslovilo viacero študentov vo veku pätnásť, šestnásť či sedemnásť rokov. Pýtali sa, či by mohli pomôcť pri organizovaní aktivít, pri roznášaní informačných materiálov, pri komunikácii s ľuďmi alebo pri rôznych dobrovoľníckych činnostiach. Niektorí mi povedali, že by sa radi niečo naučili o komunikácii, sebapoznaní, práci s ľuďmi alebo o tom, ako funguje spoločnosť.

Prekvapilo ma, koľko mladých ľudí hľadá príležitosť byť užitočnými.

Nie preto, aby si zarobili veľké peniaze. Ale preto, aby mali pocit, že niekam patria. Aby získali skúsenosti. Aby pochopili svet dospelých.

A práve tu vidím veľkú príležitosť pre Staré Mesto.

Možno by sme sa mali menej pýtať, čo je s dnešnou mládežou zlé a viac sa pýtať, aké príležitosti jej ponúkame na sebarozvoj.

Predstavujem si program, ktorý by prepájal školy, odborníkov, samosprávu a podnikateľov pôsobiacich v centre mesta. Súčasťou by mohli byť prednášky psychológov, sociálnych pracovníkov, záchranárov, policajtov či odborníkov na mediálnu, či finančnú gramotnosť. Mladí ľudia by sa učili rozpoznávať dezinformácie, zvládať stres, kriticky myslieť, budovať zdravé vzťahy a orientovať sa vo svete, ktorý je čoraz zložitejší.

Popri tom by však mali dostať aj možnosť získať prvé pracovné skúsenosti.

Kaviarne, kníhkupectvá, kultúrne centrá, galérie, malé firmy či prevádzky v Starom Meste by mohli ponúknuť brigády a krátkodobé stáže pre mladých od pätnásť rokov. Nie preto, aby nahrádzali zamestnancov, ale aby mladí ľudia mohli bezpečne ochutnať svet práce.

Dnes sa totiž často stretávame s paradoxom, že mladý človek ukončí školu, no nikdy nezažil pracovný kolektív, komunikáciu so zákazníkom, zodpovednosť za zverenú úlohu ani pocit, že si prvé peniaze zarobil vlastným úsilím. Potom prirodzene vznikajú nereálne predstavy o pracovnom živote, o platoch či o tom, čo všetko obnáša úspech.

Prvá brigáda však človeka naučí veci, ktoré sa nedajú vyčítať z učebníc. Naučí ho dochvíľnosti, komunikácii, rešpektu, zodpovednosti aj hodnote vlastnej práce.

Možno práve preto by mala byť podpora mladých ľudí jednou z priorít každej modernej samosprávy. Nie iba formou jednorazových podujatí, ale vytváraním priestoru, kde sa môžu rozvíjať, získavať skúsenosti a objavovať svoje silné stránky.

Investícia do mladých ľudí totiž nie je výdavok.

Je to investícia do budúcnosti mesta.

A možno práve dnes medzi nami vyrastá budúci učiteľ, lekár, podnikateľ, vedec, psychológ alebo starosta. Potrebuje len niekoho, kto mu dá prvú príležitosť ukázať, čo v ňom je.