Keď susedstvo znamená istotu: prečo seniori v Starom Meste potrebujú viac než len služby

Staré Mesto v Košiciach, najmä ulice Kuzmányho, Magurská, Kpt. Nálepku, Barnisková ul., Tatranská ul. či L. Novomeského, patria medzi lokality, kde stále žije veľa seniorov. Mnohí z nich tu prežili celý svoj život. Poznajú každý vchod, každý plot, každú lavičku. No s pribúdajúcim vekom sa pre mnohých z nich stáva každodenný život čoraz náročnejším. POTREBUJÚ NAŠU POZORNOSŤ a POMOC.

Nie všetci majú rodinu nablízku. Nie všetci majú deti, ktoré sa o nich môžu pravidelne starať. A nie všetci majú možnosť využívať formálne sociálne služby v rozsahu, ktorý by pokryl všetky ich potreby.

Práve preto som začala premýšľať nad tým, ako posilniť to, čo v meste často funguje najlepšie — susedstvo.

Z tejto úvahy vznikla myšlienka, ktorú by som nazvala komunitnou susedskou podporou seniorov. Pracovne ju možno nazvať aj "ADOPTUJ SI SVOJHO SENIORA". Znie to zložito, no jej skutočný význam je jednoduchý, založený na ľudskosti a solidarite.

Ide o to, aby sa v rámci jednej mestskej časti vytvorila sieť dobrovoľnej susedskej pomoci. Nie formálna, byrokratická, ale prirodzená — založená na ochote ľudí pomáhať si navzájom.

Môže ísť o drobnosti, ktoré však v živote seniorov znamenajú veľa. Nákup, sprievod k lekárovi, prechádzka, pomoc s vybavením jednoduchých administratívnych úkonov, alebo len pravidelný kontakt a rozhovor. V prípade seniotov nejde len o praktickú pomoc, ale aj o pocit, že niekto na druhom konci ulice sa o nich zaujíma a v prípade potreby je nablízku.

Osamelosť patrí medzi najväčšie tiché problémy starších ľudí. Nevidno ju, no jej dôsledky sú veľmi reálne a ťaživé. A práve SUSEDSTVO DOKÁŽE OSAMELOSŤ SENIOROV ZMIERNIŤ.

Myšlienka "adoptívnej susedskej pomoci" nie je ani o nahrádzaní rodiny, ani o nahrádzaní sociálnych služieb. Je o ich doplnení. O vytvorení jemnej siete medziľudských vzťahov, ktorá môže zachytiť tých, ktorí by inak zostali sami.

Verím, že Staré Mesto má na to prirodzený potenciál. Ulice ako Kuzmányho, Magurská, Kpt. Nálepku, Branisková, Tatranská či L. Novomeského nie sú anonymné miesta. Žijú tam komunity, kde sa ľudia stále poznajú — alebo sa aspoň môžu znovu začať spoznávať.

Ak sa podarí posilniť práve túto oblasť spoločného života v našom Starom Meste, môžeme vytvoriť prostredie, v ktorom seniori nebudú odkázaní len na formálne systémy, ale budú mať aj prirodzenú ľudskú oporu v susedoch.

A TO JE možno JEDNA Z najjednoduchších, ale zároveň NAJDÔLEŽITEJŠÍCH FORIEM STATOSTLIVOSTI o STARÉ MESTO, v ktorom žijeme.