Kamery samy problémy nevyriešia. Môžu však pomôcť vrátiť ľuďom pocit bezpečia
Pred časom som sa rozprávala s obyvateľkou Starého Mesta. Nepýtala si viac parkovacích miest ani nový chodník. Povedala mi len jednu vetu:
"Chcem sa večer normálne vrátiť domov a nemať strach prejsť okolo Pošty 2."
Nebola prvá ani posledná. Mnohí obyvatelia dlhodobo upozorňujú na problémy v okolí Masarykovej ulice: hluk, konflikty, alkohol, drogy, neporiadok či prostitúciu. Témy, o ktorých sa často hovorí len medzi susedmi, ale riešenia neprichádzajú.
Ako poslankyňa Národnej rady som sa tejto problematike venovala aj na celoslovenskej úrovni. Rozprávala som sa s mladými dievčatami, ktoré sa pohybovali práve v tomto prostredí. Nevidela som v nich problém. Videla som ľudí, ktorí sa často stali obeťami okolností, chudoby alebo vykorisťovania. Práve preto som presvedčená, že bezpečnosť sa nedá budovať len represiou.
Zároveň však nesmieme zatvárať oči pred tým, že obyvatelia majú právo cítiť sa vo svojom okolí bezpečne.
Preto považujem za správne otvoriť diskusiu o rozšírení kamerového monitoringu v problémových lokalitách Starého Mesta. Nemá ísť o nástroj na sledovanie ľudí, ale o nástroj prevencie. Kamery samy osebe nevyriešia sociálne problémy ani kriminalitu. Môžu však pomôcť rýchlejšie reagovať na incidenty, chrániť verejný priestor a odrádzať od opakovaného narúšania poriadku.
V mnohých európskych mestách sú kamery prirodzenou súčasťou širšej bezpečnostnej stratégie. Fungujú v spojení s mestskou políciou, štátnou políciou, kvalitným osvetlením ulíc a sociálnou prácou v teréne. Práve takýto vyvážený prístup potrebujeme aj u nás.
Najväčšou chybou by bolo zvoliť si jeden z dvoch extrémov. Tváriť sa, že problém neexistuje. Alebo veriť, že všetko vyrieši represia.
Bezpečné mesto totiž nevzniká tým, že vytlačíme problémy o ulicu ďalej. Vzniká vtedy, keď chránime slušných obyvateľov, pomáhame zraniteľným, a zároveň dôsledne dbáme na verejný poriadok.
Chcem Staré Mesto, v ktorom sa ľudia nebudú báť prechádzať po vlastnej štvrti. Staré Mesto, kde technológie slúžia ľuďom a kde bezpečnosť nie je politické heslo, ale každodenný pocit.
Pretože kvalitný verejný priestor nespoznáme podľa počtu kamier. Spoznáme ho podľa toho, či sa v ňom ľudia cítia bezpečne, doma.