To najcennejšie na sídlisku sa nedá kúpiť

Na sídlisku Kuzmányho v Košiciach žijem prakticky celý svoj život. Vyrastala som tu, žije tu rodina, z ktorej pochádzam a dnes tu žije aj rodina, ktorú sme si s manželom založili. Poznám a milujem toto sídlisko, jeho ulice, vnútrobloky, ihriská aj príbehy ľudí, ktorí tu bývajú.

Možno práve preto mi vždy záležalo nielen na tom, ako naše sídlisko vyzerá, ale aj na tom, ako sa na ňom žije.

Pred rokmi som sa počas pobytu v Spojených štátoch amerických prvýkrát stretla s fenoménom, ktorý je tam úplne bežný. Volá sa Garage Sale. Ľudia si pred svojimi domami alebo v susedstve rozložia veci, ktoré už nepotrebujú a ponúknu ich ďalším susedom. Na prvý pohľad ide len o predaj alebo výmenu vecí.

Veľmi rýchlo som však pochopila, že podstata tkvie v niečom inom.

Ľudia sa zastavujú, rozprávajú sa spolu, spoznávajú sa. Deti sa hrajú. Susedia, ktorí sa možno celé roky len míňali na ulici, zrazu zistia, že majú spoločné záujmy, podobné starosti alebo si dokonca dokážu navzájom pomôcť.

Keď som sa vrátila zo zahraničia domov, často som premýšľala nad tým, prečo niečo podobné nemáme aj u nás.

Dnes žijeme v čase, keď máme stovky kontaktov v mobilných telefónoch, ale často nepoznáme človeka, ktorý býva o poschodie vyššie. Vieme komunikovať s ľuďmi na druhom konci sveta, ale niekedy nepoznáme meno svojho suseda.

Práve preto som sa rozhodla preniesť túto myšlienku aj do nášho Starého Mesta a INICIOVALA SOM VZNIK SUSEDSKEJ BURZY.

Tá prvá sa konala na basketbalovom ihrisku na Kuzmányho 5-11. A od vtedy sa opakuje rok čo rok.

Samozrejme, jedným z cieľov bola aj výmena vecí. Považujem za rozumné a ekologické, ak veci nekončia zbytočne na skládke, ale nájdu nového majiteľa, ktorému ešte poslúžia. Niekto už nepotrebuje detský bicykel, iný práve taký hľadá. Niekto vyraďuje knihy, ktoré môžu priniesť radosť ďalšiemu čitateľovi.

To však nikdy nebolo tým hlavným dôvodom, pre ktorý som burzu iniciovala.

SKUTOČNÝM CIEĽOM JE BUDOVANIE KOMUNITY.

Verím, že silné mestá nevznikajú ani v kanceláriách úradov, ani na zasadnutiach zastupiteľstiev. Vznikajú medzi ľuďmi. Vznikajú vtedy, keď sa susedia poznajú, keď si dokážu navzájom pomôcť, keď sa zaujímajú o svoje okolie a cítia sa zaň spoluzodpovední.

Možno práve preto ma na každej Susedskej burze najviac tešili nie predané veci, ale rozhovory. Ľudia, ktorí sa dali do reči. Nové priateľstvá. Rodiny, ktoré sa zoznámili. Seniori, ktorí na chvíľu neostali sami doma. Deti, ktoré si našli nových kamarátov.

V dobe, keď sa spoločnosť často uzatvára do seba a ľudia sa odcudzujú, považujem budovanie susedských vzťahov za jednu z najlepších investícií do budúcnosti.

Lebo čisté ulice, nové lavičky či opravené ihriská sú dôležité. Ale TO NAJCENNEJŠIE na každom sídlisku, ČO SA NEDÁ KÚPIŤ ANI POSTAVIŤ, SÚ ĽUDIA A DOBRÉ VZŤAHY MEDZI NIMI.