Basketbalové ihrisko nie je problém. Problém je, keď samospráva nedodržiava vlastné pravidlá

Šport a pokojné bývanie nemusia stáť proti sebe. Stačí, ak samospráva robí to, čo má – spravuje verejný priestor, kontroluje jeho prevádzku a dodržiava pravidlá, ktoré sama nastavila.

Na Kuzmányho sídlisku v Košiciach sa nachádza basketbalové ihrisko, ktoré má slúžiť deťom, mladým ľuďom, študentom aj všetkým ostatným, ktorí chcú športovať. A ja som presvedčená, že takéto ihrisko v Starom Meste potrebujeme.

Rovnako však potrebujeme rešpektovať ľudí, ktorí žijú v jeho bezprostrednom okolí. Práve medzi týmito dvoma potrebami vzniká konflikt, ktorý sa už dlhší čas nedarí vyriešiť. 

Pravidlá existujú. Len ich nikto nekontroluje

Prevádzkový poriadok stanovuje, že ihrisko je otvorené od 9.00 do 20.00 hodiny. Je to podľa mňa rozumné. Trinásť hodín denne je dostatočne dlhý čas na športovanie. Po dvadsiatej hodine by však malo byť ihrisko zatvorené a uzamknuté. Problém je, že sa to pravidelne nedeje.

Ihrisko má pod správou mestská časť Košice-Staré Mesto a jeho odomykanie a zamykanie by mali zabezpečovať pracovníci mestskej časti. V praxi sa však tento systém dlhodobo nevyužíva.

Približne rok som preto sama chodila ihrisko odomykať a zamykať. Bez nároku na odmenu. Nie preto, že by to bola moja povinnosť, ale preto, že som chcela pomôcť vyriešiť problém, ktorý sa týkal ľudí bývajúcich v okolí. Neskôr mi vedenie mestskej časti kľúč bez uvedenia dôvodu zobralo. A problém zostal.

Keď pravidlá zostanú iba na tabuli

V okolí ihriska bývajú ľudia na Československej armády a Kuzmányho, okrem iného v bytových domoch číslo 5, 7, 9, 11, 13 a 15. Pre nich nie je basketbalové ihrisko abstraktnou témou. Je priamo pod ich oknami. Cez deň je športovanie prirodzenou súčasťou života v meste. Večer sa však situácia mení.

Keď sa ihrisko po dvadsiatej hodine nezamkne, prevádzkový poriadok prestáva byť pravidlom a stáva sa iba nápisom na tabuli. Na ihrisko prichádzajú aj zahraniční študenti. To samo osebe nie je žiadny problém. Naopak, je prirodzené, že mladí ľudia využívajú verejné športoviská. Otváracie hodiny sú pritom uvedené v slovenskom aj anglickom jazyku. Ak je však ihrisko otvorené, nikto nekontroluje jeho prevádzku a nikto ho nezamyká, nemožno očakávať, že samotný oznam na tabuli vyrieši všetko. A tak sa stáva, že ľudia hrajú aj po desiatej večer, niekedy ešte dlhšie. Obyvatelia potom volajú mestskú políciu.

Nie raz. Opakovane.

Nejde o zákaz športu

Toto je podľa mňa dôležité povedať úplne jasne. Nejde o to zakázať športovanie. Nejde ani o to vytlačiť mladých ľudí z verejného priestoru. A už vôbec nejde o konflikt typu "deti verzus dôchodcovia" alebo "mladí verzus obyvatelia".

Ide o niečo oveľa jednoduchšie. O pravidlá.

Ak samospráva vytvorí verejné športovisko a stanoví jeho prevádzkový čas od 9.00 do 20.00 hodiny, musí zabezpečiť, aby tento čas niečo znamenal. Nemôžeme ľuďom povedať: ihrisko je otvorené do ôsmej, ale pokojne ho používajte aj neskôr, pretože ho aj tak nikto nezamkne.

Takto verejný priestor fungovať nemôže

Na problém upozorňujem opakovane. O tejto situácii som viackrát hovorila aj na miestnom zastupiteľstve a upozorňovala na ňu starostu mestskej časti. Napriek tomu sa zásadné riešenie stále nenašlo. A pritom by sme sa mohli pozrieť na celý problém širšie Pretože ihrisko nepotrebuje iba dodržiavanie prevádzkových hodín. Potrebuje aj modernizáciu.

Betón patrí minulosti

Dnešné športoviská už nemusia vyzerať tak ako pred rokmi. Na tomto ihrisku je stále betónový povrch. Existujú pritom moderné športové povrchy, ktoré sú bezpečnejšie, komfortnejšie a zároveň dokážu lepšie pracovať s dažďovou vodou. Aj túto tému som preto už viackrát otvorila. Miestne zastupiteľstvo dokonca vyčlenilo 20 000 eur na riešenie povrchu ihriska.

Ak sme už peniaze na tento účel vyčlenili, je namieste otázka: kedy sa konečne začne problém riešiť?

Podobne by bolo vhodné modernizovať aj samotné basketbalové koše a konštrukcie. Reťaze na košoch pri streľbe vytvárajú hluk, ktorý sa v okolí bytových domov veľmi dobre nesie. Aj tu dnes existujú technické riešenia a materiály, ktoré dokážu hluk výrazne obmedziť. Ak chceme podporovať šport, mali by sme to robiť kvalitne.

Verejný priestor patrí všetkým

Mesto nie je len súbor ciest, chodníkov a budov. Mesto tvoria ľudia. A verejný priestor je miestom, kde sa stretávajú rôzne potreby. Niekto chce športovať. Niekto chce, aby sa jeho dieťa malo kde hrať. Niekto chce večer posedieť s priateľmi. Niekto potrebuje prejsť bezpečne domov. A niekto chce po náročnom dni jednoducho zavrieť okno a mať pokoj.

Úlohou samosprávy nie je vybrať si jednu z týchto skupín a ostatné ignorovať. Úlohou samosprávy je nájsť riešenie, pri ktorom sa dá čo najviac potrieb zladiť. V tomto prípade pritom nemusíme vymýšľať nič mimoriadne. Ihrisko môže zostať otvorené počas stanovených hodín. Mimo nich môže byť uzamknuté. Povrch sa môže zmodernizovať. Koše môžu byť tichšie. A pravidlá sa môžu kontrolovať. To všetko je otázka správy verejného priestoru.

Dobrý verejný priestor nie je ten, ktorý slúži iba jednej skupine

Som presvedčená, že Staré Mesto potrebuje viac športovísk, viac zelene, viac miest na stretávanie a viac kvalitných verejných priestorov. Ale každý verejný priestor musí byť navrhnutý a spravovaný tak, aby rešpektoval aj svoje okolie. Pretože ak vytvoríme ihrisko, ktoré má slúžiť ľuďom, ale zároveň dovolíme, aby kvôli nemu iní ľudia pravidelne nemohli večer pokojne bývať vo svojich bytoch, nevytvorili sme dobrý verejný priestor. Vytvorili sme konflikt. A konflikt sa dá riešiť buď neustálym privolávaním mestskej polície, alebo zodpovednou správou.

Ja dávam prednosť tej druhej možnosti. Basketbalové ihrisko nech zostane. Nech sa na ňom športuje. Nech ho využívajú deti, mladí ľudia aj študenti. Ale nech zároveň platí to, čo je napísané na prevádzkovom poriadku. Do 20.00 hodiny šport. Potom pokoj. Nie preto, že by sme nechceli, aby sa mladí bavili. Ale preto, že aj ľudia, ktorí bývajú naokolo, majú právo na svoj domov.

A práve v tom by mala byť podstata dobre fungujúcej samosprávy – nevyberať si medzi ľuďmi, ale hľadať riešenia, ktoré umožnia, aby vedľa seba mohli normálne žiť.