Kto sa má starať o naše vnútrobloky?

Pred niekoľkými dňami som stretla staršiu pani, ktorá sa starala o malú predzáhradku pod oknami bytovky, v ktorej býva. S láskou vytrhávala burinu, upravovala kvety a rozprávala mi príbehy, ktoré sa s týmto miestom spájali.

Spomínala na svoje detstvo a mladosť. Na časy, keď boli sídliská plné kvetov, upravených záhonov a zelene, o ktorú sa ľudia prirodzene starali. Hovorila o tom, ako rada sedávala pri okne a pozorovala vtáčiky poskakujúce v búdke na strome. V zime ich prikrmovala a každú jar sa tešila, keď sa objavili mláďatá. Bol to pre ňu viac, než len kus zelene pod oknom. Ten priestor dotváral pocit domova.

Keď o tom rozprávala, uvedomila som si, že nejde len o kvety, kríky alebo pokosenú trávu okolo našich bytoviek. IDE O VZŤAH K MIESTU, KDE ŽIJEME. O spomienky, ktoré si vytvárame. O pocit, že priestor okolo nás je náš a že nám na ňom záleží.

Dnes však mnohé vnútrobloky a zelené plochy medzi bytovými domami zostávajú zanedbané. Často ani nevieme, kto je za ne zodpovedný. Patrí táto plocha pod mestskú zeleň? Má sa o ňu starať správca bytového domu? Alebo samotní obyvatelia? Nejasné kompetencie vedú k tomu, že sa zodpovednosť stráca a priestor chátra.

Preto by jedným z prvých krokov malo byť jasné označenie a komunikovanie toho, ktoré plochy spravuje mesto a ktoré sú v starostlivosti obyvateľov. Ľudia by mali vedieť, na koho sa obrátiť a kto nesie zodpovednosť za údržbu konkrétneho priestoru.

Zároveň si však musíme priznať aj to, že:

• Mnohí obyvatelia, ktorí sa o svoje okolie starali celé desaťročia, dnes už nevládzu.
• Vek, zdravie či životné okolnosti im jednoducho nedovoľujú pokračovať v tom, čo kedysi robili s radosťou.

Práve preto VIDÍM ZMYSEL V NÁVRATE KU KOMUNITNÝM PROJEKTOM "Adoptuj si svoj kúsok zelene". Mesto by malo na to vytvoriť podmienky a podporiť dobrovoľníkov, školy, občianske združenia, firmy či susedov, ktorí by pomohli s výsadbou kvetov, údržbou záhonov alebo starostlivosťou o kríky a stromy.

Nie preto, aby suplovali prácu mesta. Ale preto, ABY SME SPOLOČNE VYTVÁRALI PROSTREDIE, V KTOROM SA DOBRE ŽIJE.

Možno práve vtedy sa opäť nájde viac miest, z ktorých budú staré mamy pozorovať vtáčiky na krmidlách, sledovať rozkvitnuté záhony a cítiť ten známy pocit tepla domova. Pretože MESTO netvoria len budovy a cesty, TVORIA PRÍBEHY ĽUDÍ, KTORÍ V ŇOM ŽIJÚ