Politika s rozumom aj s citom sa začína pred naším domom

Keď sa povie politika, mnohí si predstavia veľké témy, nekonečné diskusie a ideologické spory. Ja som však presvedčená, že tá najdôležitejšia politika sa odohráva oveľa bližšie k ľuďom. Na ulici, kde bývame. Na sídlisku, kde vychovávame deti. V parku, kam chodia naši seniori. Pri kontajnerovisku, okolo ktorého prechádzame každý deň.

Práve preto som sa počas svojho pôsobenia v komunálnej politike snažila riadiť jednoduchým mottom: "Alena s rozumom aj s citom."

Žijeme v turbulentnej dobe, ktorá od verejných predstaviteľov veľa vyžaduje. Na jednej strane je nevyhnutné konať zodpovedne, dodržiavať zákony, hospodáriť rozumne s verejnými financiami a plniť si povinnosti voči štátu, mestu, mestskej časti aj jej obyvateľom. Na druhej strane však nesmieme zabúdať, že za každým rozhodnutím stoja konkrétni ľudia a ich životné príbehy.

Preto verím, že dobrá samospráva nemôže fungovať bez dialógu. Nestačí rozhodovať. Treba aj vysvetľovať, počúvať a hľadať riešenia spoločne s obyvateľmi. Rovnako dôležitá je spolupráca s poslancami, zamestnancami miestneho úradu, štátnymi inštitúciami aj so všetkými, ktorým záleží na tom, ako sa v našej mestskej časti žije.

Na komunálnej politike ma vždy zaujímalo najmä to, že za každým rozhodnutím je konkrétny ľudský príbeh.

Pred časom sa mi ozvala moja bývalá študentka. Dnes je mamou chlapca s Aspergerovým syndrómom. Rozprávala mi o tom, aké náročné je nájsť kvalitných odborníkov a terapeutov, ktorí by jej synovi vedeli pomôcť. Ešte náročnejšie je však takúto pomoc financovať. Jedno terapeutické sedenie môže stáť aj 60 eur a pri pravidelnej starostlivosti ide o stovky až tisíce eur ročne.

Počas nášho rozhovoru som si uvedomila, že samospráva síce nevyrieši všetky problémy rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením, ale môže im aspoň čiastočne pomôcť. Aj preto som presadila príspevok vo výške až 1 000 eur ročne na jedno dieťa, ktorý môžu rodiny využiť na rehabilitácie, terapie alebo inú odbornú pomoc. Možno to nie je riešenie všetkého, ale pre mnohé rodiny to znamená reálnu pomoc a väčšiu nádej.

Práve takéto skúsenosti ma utvrdzujú v tom, že komunálna politika má zmysel vtedy, keď dokáže reagovať na skutočné potreby ľudí.

Počas svojho pôsobenia som sa snažila presadzovať aj ďalšie konkrétne riešenia. Podporovala som rozumný rozpočet, ktorý chránil peniaze nás všetkých, a zároveň umožňoval investície do verejného priestoru. Či už išlo o výstavbu a modernizáciu polopodzemných kontajnerovísk, obnovu vnútroblokov, detských a športových ihrísk alebo dopĺňanie lavičiek a odpadkových košov tam, kde ich obyvatelia potrebovali.

Ako členka sociálnej komisie som sa venovala aj seniorom a rodinám v náročných životných situáciách. Podarilo sa mi presadiť zvýšenie príspevkov na obedy pre seniorov, mimoriadnu sociálnu pomoc pre rodiny s deťmi so zdravotnými problémami, ako aj príspevky na rehabilitácie, terapie, lieky či nevyhnutné domáce spotrebiče.

Dôležitou témou pre mňa vždy bola aj bezpečnosť. Takmer rok som ako dobrovoľníčka pomáhala s odomykaním a zamykaním basketbalového ihriska na Kuzmányho ulici. Aj dnes sa aktívne venujem podnetom obyvateľov a spolupracujem s mestskou políciou pri riešení problémov, ktoré sa týkajú verejného poriadku a bezpečnosti.

Lebo som presvedčená, že komunálna politika sa začína pred našim domom - na chodníku, v predzáhradke, na ihrisku,...

Zmeny si často nevyžadujú veľké investície, ale všímavosť voči každodenným problémom. Pred obchodným centrom Lipa sa mi podarilo presadiť úpravu kamenných zábran, ktoré komplikovali pohyb starším ľuďom, rodičom s kočíkmi aj slabozrakým či nevidiacim občanom. Niekedy práve takéto zdanlivo malé zmeny najviac zlepšia kvalitu života.

Veľmi si cením aj projekt Susedskej burzy, ktorú som iniciovala s cieľom prepájať ľudí a posilňovať susedské vzťahy. Verím totiž, že dobrá komunita nevzniká sama od seba. Vzniká vtedy, keď sa ľudia poznajú, pomáhajú si a cítia zodpovednosť za miesto, kde žijú.

V nasledujúcich mesiacoch budem postupne predstavovať aj ďalšie priority, ktorým sa chcem venovať. Patria medzi ne poriadok v okolí kontajnerovísk, bezpečnosť, verejné osvetlenie, dažďová kanalizácia, parkovanie či rozvoj komunít. Sú to témy, ktoré možno neznejú veľkolepo, ale práve ony rozhodujú o tom, ako sa nám každý deň žije.

Som presvedčená, že komunálna politika nemá byť o konfliktoch ani o prázdnych sľuboch. Mala by byť o službe ľuďom, o odbornosti, zodpovednosti a zároveň o schopnosti počúvať.

Lebo naše mesto netvoria budovy ani úrady. Tvoria ho ľudia. A práve pre nich má zmysel robiť politiku s rozumom aj s citom.