Odstupné a odchodné si ľudia pletú. Zákon jasne určuje, kedy máte na ne nárok.

Strata práce alebo odchod do dôchodku nie sú len administratívne udalosti. Pre mnohých ľudí znamenajú veľkú životnú zmenu, nové otázky a často aj obavy o financie. Práve vtedy môžu pomôcť peniaze, na ktoré má zamestnanec nárok zo zákona. Odstupné a odchodné sa však často zamieňajú. Znejú podobne, no každé patrí do inej situácie. Odstupné sa spája najmä so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, napríklad pri organizačných zmenách. Odchodné sa týka najmä zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku.

📌 Kedy vzniká nárok na odstupné

🗯 Zákonník práce jasne určuje, čo je odstupné a kedy naň má zamestnanec nárok. Odstupné je finančná kompenzácia, ktorá patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru v zákonom stanovených prípadoch. Najčastejšie ide o situácie, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov alebo preto, že zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu.

🗯 Výška odstupného závisí od dĺžky pracovného pomeru a od toho, či sa pracovný pomer končí výpoveďou alebo dohodou. Pri výpovedi môže zamestnancovi patriť najmenej jeden až štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku. Pri dohode môže byť odstupné vyššie, a to najmenej od jedného až po päťnásobok priemerného mesačného zárobku.

🗯 Zákon pamätá aj na vážnejšie prípady, napríklad ak zamestnanec nemôže ďalej pracovať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou. Vtedy mu môže patriť odstupné najmenej vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. Odstupné sa zvyčajne vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne

📌 Vrátenie odstupného a kedy naň nevzniká nárok

🗯 Ak sa zamestnanec po skončení práce vráti späť k tomu istému zamestnávateľovi, celé odstupné si nemusí vždy ponechať. Platí to najmä vtedy, ak sa vráti skôr, než uplynie obdobie, za ktoré odstupné dostal. V takom prípade je povinný vrátiť odstupné alebo jeho časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Jednoducho povedané, ak niekto dostane odstupné napríklad za tri mesiace, ale po mesiaci sa vráti do tej istej firmy, zvyšnú časť odstupného môže zamestnávateľ žiadať späť.

🗯 Odstupné nepatrí niekomu ani vtedy, keď zamestnanec v skutočnosti o prácu nepríde, ale iba prejde pod iného zamestnávateľa. Môže ísť napríklad o situáciu, keď firmu prevezme iná spoločnosť a zamestnanci pokračujú v práci ďalej.

📌 Kedy vzniká nárok na odchodné

🗯 Zákonník práce rieši aj odstupné. Ide o peniaze, ktoré môže zamestnanec dostať pri odchode do dôchodku, ak splní zákonné podmienky. Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po tom, čo mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Nárok môže vzniknúť aj pri invalidnom dôchodku, ak je pokles schopnosti pracovať viac ako 70 %. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o dôchodok ešte pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

🗯 Zamestnanec má nárok na odchodné aj vtedy, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Aj tu platí, že oň musí požiadať pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Odchodné je najmenej vo výške jedného priemerného mesačného zárobku a patrí len od jedného zamestnávateľa. Odchodné však zamestnanec nedostane vždy. Zamestnávateľ ho nemusí vyplatiť vtedy, ak s ním skončil pracovný pomer okamžite. Ide najmä o vážne prípady, napríklad ak bol zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo vážne porušil pracovnú disciplínu.