Aký je rozdiel medzi výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením a výpoveďou v skúšobnej lehote?

Poznajte svoje práva, keď sa končí pracovný pomer. Môže to rozhodnúť o tom, či dostanete náhradu mzdy, odchodné, alebo sa vrátite späť do práce.

Skončenie pracovného pomeru je pre mnohých zamestnancov stresujúcim momentom, ktorý okrem existenčných obáv prináša aj právne otázky. Ľudia často nevedia, aký rozdiel je medzi výpoveďou a dohodou, a už vôbec nie, čo presne znamená okamžité skončenie alebo výpoveď v skúšobnej lehote. V praxi pritom záleží na detailoch – najmä pri určovaní toho, či vám vzniká nárok na odchodné, výpovednú lehotu, alebo náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

Zamestnanci často ani netušia, ako veľmi záleží na forme ukončenia pracovného pomeru. Rovnaká situácia – napríklad nečakané prepustenie – môže mať diametrálne odlišné právne následky, ak ide o dohodu, výpoveď, alebo okamžité skončenie.

Právnici preto radia: neponáhľajte sa s podpisom, trvajte na písomnej forme a ak si nie ste istí, obráťte sa na odborníka. V mnohých prípadoch môže ísť o neplatný právny úkon, proti ktorému sa dá účinne brániť – ale len ak budete konať včas.

Výpoveď

Najznámejšia a najčastejšie používaná forma ukončenia pracovného pomeru. Výpoveď môže dať zamestnávateľ aj zamestnanec – ale s rozdielnymi pravidlami.

Zamestnávateľ môže dať výpoveď len zo zákonom stanovených dôvodov (napríklad nadbytočnosť, porušenie pracovnej disciplíny, zdravotná nespôsobilosť). Musí ju dať písomne, inak je neplatná, a zároveň dodržať výpovednú lehotu, ktorá je spravidla jeden až tri mesiace podľa dĺžky trvania pracovného pomeru (§ 62 a § 63 Zákonníka práce).

Zamestnanec môže dať výpoveď bez uvedenia dôvodu, rovnako však musí dodržať výpovednú dobu. Ak zamestnávateľ dá neplatnú výpoveď, zamestnanec môže súdu oznámiť, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čím sa pracovný pomer neskončí a zamestnávateľ mu musí vyplácať náhradu mzdy. Musí to však urobiť najneskôr do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru (§ 77).

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Pri dohode ide o vzájomný súhlas zamestnanca a zamestnávateľa, že pracovný pomer sa skončí ku konkrétnemu dátumu. Dôvod ukončenia môže byť uvedený aj neuvedený – záleží na dohode oboch strán (§ 60).

Výhodou dohody je, že môže nastať kedykoľvek – aj bez výpovednej doby. No ak si zamestnanec neuvedomí dôsledky, môže prísť napríklad o nárok na dávky v nezamestnanosti. V prípade neplatnej dohody (napr. ak bola podpísaná pod nátlakom), sa uplatňujú podobné pravidlá ako pri neplatnej výpovedi vrátane možnosti požadovať náhradu mzdy a vrátenie do práce.

Častou praktikou býva, že zamestnávateľ "ponúkne" zamestnancovi dohodu namiesto výpovede. Zamestnanec by však mal vedieť, že nemá povinnosť dohodu podpísať – a mal by žiadať čas na rozmyslenie alebo právnu konzultáciu.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ide o najtvrdšiu formu skončenia pracovného pomeru. Využíva sa len vo výnimočných prípadoch – napríklad ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu, alebo ak zamestnávateľ nezaplatí mzdu 15 dní po splatnosti (§ 68 a § 69).

Okamžité skončenie musí byť písomné a odôvodnené, inak je neplatné. Navyše sa musí urobiť do jedného mesiaca od chvíle, keď sa o dôvode zamestnávateľ dozvedel.

Zamestnanec, ktorý bol prepustený takto neplatne, má opäť právo podať žalobu a trvať na ďalšom zamestnávaní. V prípade úspechu môže získať náhradu mzdy a pracovný pomer sa považuje za neukončený.

Táto forma ukončenia pracovného pomeru sa zamestnávateľom niekedy "vypomstí", najmä ak nevedia preukázať, že zamestnanec naozaj spáchal závažné porušenie pracovných povinností.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote

Ak je pracovný pomer uzavretý so skúšobnou dobou (zvyčajne na tri mesiace), môže ho ktorákoľvek strana ukončiť aj bez uvedenia dôvodu. Musí to však urobiť písomne a oznámiť to druhej strane najneskôr tri dni vopred (§ 72).

Na rozdiel od výpovede tu neplatí výpovedná lehota. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môžu ukončiť pracovný pomer prakticky zo dňa na deň – no aj tu platí, že ak dôjde k zneužitiu (napríklad kvôli tehotenstvu, chorobe, diskriminácii), môže sa zamestnanec brániť žalobou.

Zaujímavosťou je, že ak dôjde k neplatnému skončeniu v skúšobnej dobe, a zamestnanec oznámi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, vzniká mu rovnaký nárok na náhradu mzdy ako pri neplatnej výpovedi. Opäť však platí dvojmesačná lehota na podanie žaloby (§ 77 ods. 1).

Zdroj: //uzitocna.pravda.sk