24 okienok adventného kalendára - Posolstvo adventného kalendára

Naše deti vnímajú adventné obdobie po svojom - predovšetkým prostredníctvom adventného kalendára s okienkami, v ktorých sa pre ne na každý deň ukrýva nejaká sladkosť. Ako rodičia by sme im však mali vštepovať správne hodnoty a ukázať im, v čom tkvie pravé čaro adventu.

Je to pokora, láska, rodina, priateľstvo, čas prežitý spolu a aj radostné okamihy, ktoré spríjemňujú napríklad spomínaný adventný kalendár alebo darčeky pod stromčekom. Môžeme však pre deti vymyslieť 24 'okienok' alebo vlastný adventný kalendár so zdravými pochúťkami alebo inými prekvapeniami.

Prvý ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, prvý tlačený, ale bez okienok na otváranie však uzrel svetlo sveta až v roku 1908 nazvaný ako "Vianočný kalendár", alebo "Mníchovský vianočný kalendár".

Kalendár s malými okienkami na otváranie vyrobil nemecký tlačiar Later Lang až začiatkom 20. rokov minulého storočia, ale 2. svetová vojna ukončila úspech tejto nemeckej tradície. Adventné kalendáre plnené čokoládou sa začali tradovať v roku 1958. Mimochodom, hovorí sa, že takýto adventný kalendár je odmenou za dobré skutky.

So začiatkom decembra teda prichádza advent, počas ktorého by sme mali na chvíľku spomaliť a upokojiť sa. Preto neboli nikdy zábavy a ľudia sa viac sústredili na svoju rodinu. Dnes sa nám už s týmto obdobím spájajú aj adventné vence. No prvý z nich vznikol až v roku 1839 v nemeckom Hamburgu. Tunajšieho pastora deti neustále otravovali s otázkou, kedy už budú konečne Vianoce.

Preto na začiatku decembra vyrobil veľký veniec, na ktorý dal štyri veľké a devätnásť malých sviečok. Tie veľké predstavovali nedeľu a ostatné bežné dni. Keď na venci zapálili všetky, tak sa už drobci dočkali ich vysnívaných Vianoc.

Do sveta sa potom táto myšlienka rozšírila v úspornejšej obdobe iba so štyrmi sviecami. Ich zapaľovanie bolo zase predzvesťou svetla, ktoré medzi ľudí prišlo s narodením Ježiška. Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mali by ju zažať iní členovia rodiny:

• 1.sviečka – znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine,
• 2.sviečka – znamená mier a malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine,
• 3.sviečka – znamená priateľstvo a jej zapálenie je na starosti matky rodiny,
• 4.sviečka – znamená lásku a úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

Advent je úzko spätý aj s menom Lucia ? Čo táto svätica pre nás znamená a aké tradície vďaka nej máme?

Lucia vraj bola najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa v tento deň dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Za všetko mohol fakt, že sme vtedy mali najdlhšiu noc v roku, preto temno víťazilo nad svetlom.

Nechýbali ani veštby a iné zaujímavé zvyky:

Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov teda napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy "nikto", "neznámy" a "cudzinec". Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený.

Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.

Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.

Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.

Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy.

Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami.

Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám "porobilo" a neprospievali by.

Pred Vianocami už gazdinky združovali v domácnosti všetky potrebné veci. Preto im nemohli chýbať ani oblátky.

Tie často vyrábal učiteľ alebo skúsená žena z dediny. Potom ich po domoch roznášali deti, ktoré spolu s nimi koledovali a dostávali malé výslužky. Na Tomáša chodievali koledovať aj malí chlapci, ktorí v ruke držali nejaký predmet z ocele. Vďaka tomu priniesli na budúci rok do rodiny pevné zdravie a veľa šťastia.

Na naše pôvodné zvyky a tradície by sme nikdy nemali zabudnúť ani napriek uponáhľanej dobe. Práve vďaka nim sme stále prepojení so svojimi predkami a ctíme si, čo tu pre nás zanechali. Zdroj: informácie zo spracovaných online zdrojov