Som Košičanka — a vždy ňou budem

Narodila som sa a žijem v centre Košíc. Ako dieťa som chodila po Hlavnej ulici, spievala v zbore pri Dóme svätej Alžbety, súťažila na olympiádach. Tento priestor — tieto ulice, títo ľudia — ma formovali. Hrdosť na mesto, jeho históriu a jeho budúcnosť nosím v sebe od detstva.

Košice nie sú len miestom, kde bývam. Sú domovom, za ktorý sa oplatí bojovať. Preto som tu. Preto kandidujem.

Pomáham — to nie je sľub, to je môj životný príbeh

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som si položila otázku: Komu sa v tomto meste nedarí a prečo? Odvtedy túto otázku každý deň žijem v praxi.

V roku 2010 som založila Nadáciu Ochranné krídla. Nie ako reprezentačný projekt, ale ako konkrétnu odpoveď na konkrétne problémy — ľudí bez domova, matiek s deťmi v kríze, ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú niekoho, kto ich nebude prehliadať. Za uplynulých pätnásť rokov som videla, čo skutočná pomoc znamená: trpezlivosť, dôslednosť a ochotu byť tam, kde to bolí.

Pôsobila ako sociálna poradkyňa a expertka pre Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Spolupracujeme s desiatkami organizácií, mestských častí a poskytovateľov sociálnych služieb. Sociálna problematika nie je pre mňa téma kampane — je to moje povolanie.

Viem riadiť — a viem niesť zodpovednosť

Ľudia si niekedy myslia, že empatia a kompetencia stoja proti sebe. Môj životný príbeh dokazuje opak.

Vo veku 28 rokov som viedla Katedru manažmentu s 35 zamestnancami na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Košiciach. Neskôr som sa stala generálnou riaditeľkou Fondu sociálneho rozvoja Ministerstva práce, kde som s takmer 180 kolegami získala Národnú cenu za kvalitu 2013. Riadila som projekty v objeme desiatok miliónov eur — a naučila som sa, že zodpovednosť za verejné peniaze je vždy osobná.

V rokoch 2016 až 2020 som pôsobila ako poslankyňa Národnej rady SR a predsedala Výboru pre sociálne veci. Legislatíva, ktorú sme pripravili, dodnes ovplyvňuje životy tých najzraniteľnejších. Dnes som miestnou poslankyňou v Starom Meste — Košice. Lokálna politika nie je pre mňa odrazovým mostíkom. Je to miesto, kde mám priamy kontakt s reálnymi problémami reálnych ľudí.

Som učiteľka — pretože odovzdávanie vedomostí je tiež forma pomoci

Osem rokov som vyučovala na Teologickej fakulte v Košiciach a devätnásť rokov na Podnikovohospodárskej fakulte. Prednášala som sociálnu prácu, sociálnu filozofiu a manažment — predmety, ktoré sa zdanlivo líšia, no v jadre majú tú istú otázku: ako viesť ľudí a organizácie k lepšiemu výsledku.

Spolupracovala som s univerzitami po celom Slovensku i v Čechách, viedla školenia pre samosprávy, firmy aj neziskové organizácie. Verím, že vzdelaná a informovaná spoločnosť robí lepšie rozhodnutia — a to platí aj pre rozhodnutie vo voľbách.

Som žena, mama a človek — nielen politička

Keď nerozmýšľam nad politikou alebo prácou, chodím na Kolcunove potulky mestom, fandím Maratónu mieru, varím paradajkovú polievku a buchty na pare. Milujem hudbu, poéziu a cestovanie. Energiu čerpám z ticha, modlitby a ľudí, ktorí ma obklopujú.

Som mama syna, manželka, priateľka. Tieto roly sú pre mňa rovnako dôležité ako akákoľvek pracovná pozícia. Práve preto viem, o čom hovorím, keď hovorím o rodinách, o deťoch, o ľuďoch, ktorí potrebujú, aby ich mesto vnímalo ako celého človeka — nielen ako číslo v štatistike.