Dnes som vystúpila v parlamentnej rozprave k téme Istanbulského dohovoru.
Z môjho pohľadu, aké sú príčiny jeho odmietania?
Prečítajte si moje vystúpenie v plnom znení.
“Príčiny odmietania treba hľadať na rôznych miestach. Cieľom Dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje. Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu.
Táto, sociálne „príťažlivá“ stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie. Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v EÚ je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia; jedna z 20 žien bola znásilnená; viac ako polovica (55 percent) žien zažila sexuálne obťažovanie; jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých.
Na uvedený problé sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov, je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné. V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, t.j. dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia.
Zdroj: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+OQ+O-2013-000083+0+DOC+XML+V0//SK.
Strany dohovoru sú nabádané (Komisia dala vysvetlenie, že ženy sú uvedené ako príklad skupiny najviac ohrozenej, ale výslovne menuje aj ostaných), aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov a staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný, oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcich problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie.
Tri hlavné oblasti:
1. Jeden z kľúčových nových pojmov „rod“ je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve. Konkrétne v článku 3, z ktorého citujem: Pod (…) “pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. Uvedená definícia, je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že „rod“ je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
2. dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v článku 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv (Bill of Human Rights). Ide o tieto dôvody diskriminácie:
– rodová rovnosť,
– sexuálna orientácia a
– rodová identita.
3. doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z článku 14:„Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“
Tento článok (14) Istanbulského dohovoru odporuje článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný – konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí: Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Čo to teda znamená? Kto rozhodne, čo to bude znamenať o rok, či o desať, dvadsať rokov? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Gender školenia namiesto reálnej pomoci
Istanbulský dohovor nás bude tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií: policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a pôrodné asistentky, psychológov, najmä poradcov a psychoterapeutov, imigračných a azylových úradníkov, učiteľov a iných zamestnancov škôl, novinárov a iných ľudí v médiách, vojakov a ďalšie profesie. Toto preškoľovanie má zabezpečiť vybraná skupina mimovládnych organizácií, ktoré sa zameriavajú na ženské práva. Netreba pochybovať, že tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za „hotovú vec“, je nutné poukázať aj na teoreticko- výkladové nejasnosti, vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor EÚ s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany EÚ.
Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy:
- Na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany EÚ. Konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
- Ešte dôležitejšia otázka Parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlučiteľné zo zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže sa EÚ prihlásiť dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
(Pozn. K týmto otázkam sa môžu v rámci procedúry na Súdnom dvore EÚ vyjadriť aj členské štáty. Slovensko dostalo takúto výzvu a možnosť žiadosťou Súdneho dvora z 14. októbra 2019, Slovensku uplynula lehota na vyjadrenie sa, a to 23. decembra 2019.)
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ takzvaný zmiešaný dohovor (mixed convention). Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva EÚ aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni EÚ však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. EÚ môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich, národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie.Súdny dvor EÚ pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže EÚ dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehotského pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehotski vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je 1,5 až 2 roky.
Pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť.
Vážne slovo k procesu ratifikácie môže povedať aj prezidentka Slovenskej republiky, ktorá sa k dohovoru vyjadruje ako posledná, a to formou podpisu ratifikačnej listiny za Slovensko.
Foto: pravda.sk
