V rámci rozpravy dnešného popoludnia 49. schôdze NRSR som vystúpila k novela zákona č. 448/2008 o sociálnych službách. Prináša hlavne zmenu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku (FPP) pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý platí samospráva.

„Navrhovaná zmena v praxi jednoznačne prinesie zvýšenie tohto príspevku na prevádzku a bude znamenať zvýšenie príjmov neverejných poskytovateľov.

Dnes sa výška tohto prevádzkového príspevku vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta štátny príspevok, úhrada klienta, príspevok zdravotnej poisťovne, ak má poskytovateľ s ňou uzavretú zmluvu a zvyšok je výška toho FPP, čiže príspevku na prevádzku. Rozdiel bude spočívať v tom, že namiesto skutočnej výšky úhrady klienta sa do vzorca dosadí priemerná úhrada u verejného poskytovateľa a príspevok zdravotnej poisťovne sa vypúšťa úplne.

Takže FPP, teda príspevok na prevádzku sa vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta iba štátny príspevok a priemerná úhrada klienta vo verejnom zariadení.

Keďže úhrady klientov u mnohých verejných poskytovateľov sú nižšie a spravidla o stovky eur, nový výpočet FPP prinesie neverejným poskytovateľom mesačne na klienta stovky eur navyše oproti súčasnosti. Odhadujem, že rozdiel bude predstavovať 300 až 400 eur pri zazmluvnení zdravotnej poisťovne.

Áno, toto prinesie zvýšenie nákladov zo strany samospráv. V prvom rade treba povedať, že združenie krajov s týmto návrhom od začiatku súhlasí a z hľadiska celkového objemu prostriedkov poskytujú na príspevok na prevádzku kraje viac ako polovicu všetkých výdavkov samospráv na tento účel. Zároveň však platí, že FPP bude samosprávami vyplácať nie automaticky, ale iba na základe zmluvy medzi obcou, krajom a neverejným poskytovateľom.

Takúto zmluvu obec, kraj, podpisuje pre poskytnutie sociálnej služby iba takému svojmu obyvateľovi, ktorému pred tým vydá rozhodnutie o priznaní sociálnej služby. V praxi to teda znamená, že obce, kraje, majú v rukách naďalej kľúčovú kompetenciu – a to posúdiť, či vôbec má ten-ktorý obyvateľ na danú sociálnu službu nárok. Pritom súčasťou posudzovania je nielen posúdenie zdravotného stavu, ale aj sociálnej odkázanosti, teda posúdenie či si danú starostlivosť naozaj nemôže zabezpečiť obyvateľ sám, respektíve jeho rodina.

Upozorňujem na ustanovenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého má vyživovaciu povinnosť aj dospelé dieťa voči rodičovi. Ak teda nikto iný, ale práve obec či mesto (pokiaľ ide o výhrady ZMOS-u) rozhodne, že žiadateľ, jeho obyvateľ potrebuje, je odkázaný na konkrétnu sociálnu službu, potom je samozrejme povinná, povinné túto službu poskytnúť alebo zabezpečiť jej poskytovanie. Pritom je to práve obec, mesto, či kraj, komu musí obyvateľ s rozhodnutím podať žiadosť o poskytnutie alebo zabezpečenie služby. Takže opäť má obec, mesto, vo svojich rukách ako, kde, či u koho poskytnutie tejto služby zabezpečí. V praxi to znamená, že sa zodpovedný, zodpovedná, pracovník, pracovníčka, stretne s odkázaným obyvateľom a preberie s ním možnosti alebo ho informuje o možnosti ak je jediná.
Ak sa obec, mesto, v konečnom dôsledku rozhodne o poskytnutí sociálnej služby u vybraného neverejného poskytovateľa, je podmienkou vyplácania FPP dohoda na zmluvných podmienkach medzi obcou, mestom a poskytovateľom. Takže navrhovaná novela je jednoznačne v prospech neverejných poskytovateľov a prinesie im mesačne stovky eur na klienta navyše oproti súčasnosti. Zároveň však ponechá kľúčové kompetencie v rukách samospráv, takže ich vzťah považujem za dostatočne vyvážený.“

foto: pluska.sk