Prečo hovorím NIE stropovaniu dôchokov?

Ohraničenie („fixovanie“) dôchodkového veku ústavným zákonom

 

Dôsledky navrhovaného ohraničenia dôchodkového veku na 64 rokov (pričom ženy, ktoré porodili aspoň jedno dieťa, by mali mať nárok na starobný dôchodok ešte skôr):

  1. Fixovanie dôchodkového veku nepriamo obmedzuje ľudí (poistencov) vo výkone práce aj po dosiahnutí uvedenej vekovej hranice, t. j. nebudú si už môcť platiť/prispievať (poistným na dôchodkové poistenie v I. pilieri, príspevkami na starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri) na svoj dôchodok – ide o popretie (negáciu) princípu zásluhovosti (v zmysle: dôchodková dávka je tým vyššia, čím dlhšie a z čím vyššieho vymeriavacieho základu si na ňu poistenec sporí, resp. prispieva). Ak si teda poistenci nebudú môcť vlastnou pracovnou aktivitou po 64.-tom roku veku ovplyvniť (v zmysle: navýšiť) sumy dosiahnutých dôchodkov:
  • Objem príspevkov(poistného) do verejných fondov (základného fondu dôchodkového poistenia, spravovaného Sociálnou poisťovňou) sa znižuje;
  • Fakticky ich to obmedzuje v možnosti zvýšiť si dôchodok (demotivačný faktor);
  • U voličského elektorátu, tvoreného množinou penzistov s nízkym dôchodkom to predpokladá vyššiu mieru „vďačnosti“  – vyššia citlivosť na aplikáciu špecifických nástrojov (napr. ako vianočné príspevky, či minimálne dôchodky).  Záver: Poslať ľudí (poistencov)  do dôchodku skôr s tým, že to automaticky bude znamenať nižšie penzie, vyhovuje ľavicovo orientovaným stranám  –  je predpokladateľný vyšší počet ľudí,  odkázaných na pomoc od štátu, t. j. vďačnejších štátu, resp. vládnucej garnitúre.
  1. Ústavný zákon o zavedení stropu na dôchodkový vek môže negatívne ovplyvniť dávkovú formulu (t. j. reálne sumy dôchodkov) najmä u osobitných kategórií poistencov (napr. u žien), a naopak – môže pomôcť len tým kategóriám poistencov, ktorí by aj bez zavedenia stropu dôchodkového veku pracovali dlhšie.

Príklad: Priemerný starobný dôchodok žien dosahuje aktuálne (v roku 2018- pozn.)  394 eur a u mužov 491 eur (podľa údajov Sociálnej poisťovne k 31. júlu 2018).  Muži tak už teraz majú starobný dôchodok oproti ženám  vyšší takmer o 100 eur. Dôvod?  Ženy:

  • zarábajú menej – platili a platia z nižšieho vymeriavacieho základu,
  • už v minulosti išli do dôchodku skôr ako muži (v prechodovom období po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. v časovom intervale od 1.1.2004 sa zohľadňoval počet narodených a vychovaných detí)a
  • dôchodok majú v mnohých prípadoch nižší aj preto, že boli na materskej a následne rodičovskej dovolenke s jedným, dvomi, tromi, štyrmi deťmi (Štát totiž platí dôchodkové poistenie za ženu na materskej a rodičovskej dovolenke odvody vo výške 60 % priemernej mzdy v hospodárstve, čo je v súčasnosti (2018) zhruba 547 eur. Ak teda žena pred materskou a rodičovskou dovolenkou zarábala v hrubom viac ako 547 eur, tak na  dôchodku počas materskej a rodičovskej dovolenke tratí).

3. Podľa návrhu novely by žena s dvomi deťmi mala nárok na starobný dôchodok o rok skôr ako muži. V súčasnosti by táto žena mala dôchodok oproti mužovi nižší  o cca 12 eur za predpokladu, že by celý život zarábala rovnako ako muž priemernú mzdu. Tých 12 eur na penzii by však stratila tým, že by do dôchodku odišla o rok skôr. Navrhovaná legislatívna úprava fixovania dôchodkového veku tak fakticky „zakonzervuje“ stav, že ženy nevyhnutne budú mať nižšie dôchodky ako muži (Záver: popretie rodovej rovnosti a aj zásluhovosti = negatívna solidarita). 

4. Ohraničovanie dôchodkového veku nie je jedinou možnosťou, ako determinovať stabilitu dôchodkových dávok, resp. dôchodkového modelu. V zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – dávková schéma, t. j. podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok – je/sú parametricky závislá/-é nielen od činiteľa dôchodkového veku, ale aj od samostatného faktoru „počet rokov dôchodkového poistenia“, ktorý musí dosahovať aspoň minimálnu, zákonom vyžadovanú dĺžku (min. 15 rokov – § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom na nízku predvídateľnosť vývoja dôchodkového modelu v SR v dlhodobom časovom horizonte, sa ako jedno z možných riešení  (v snahe zabezpečiť udržateľnosť tzv. prvého piliera dôchodkového modelu v SR) javí nielen fixovanie veku odchodu do dôchodku, ale aj možné parametrické zásahy (napr. odstupňovanie zákonom vyžadovaného minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia u rôznych kategórií poistencov , t. j. 15, 16, 17 rokov dôchodkového poistenia, atď.).

5. Neohraničenie veku odchodu do dôchodku v súčasnosti znamená (v pracovnoprávnej rovine), že dosiahnutie dôchodkového veku nie je samo osebe dôvodom na skončenie pracovného pomeru – Zákonník práce nepozná (v § 59 ) ani neupravuje medzi zákonnými spôsobmi skončenia pracovného pomeru osobitný samostatný dôvod „dosiahnutie dôchodkového veku“:

  • Zamestnávatelia to nemôžu zneužívať.
  • U skupiny zamestnancov, ktorí sú vzhľadom na dosiahnuté pracovné skúsenosti schopní a ochotní pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, ich to nijako neobmedzuje v pokračovaní vo výkone práce v pracovnoprávnom vzťahu.
  • Pozitívum: Ani navrhované zavedenie veku dôchodkového stropu nemôže prikázať skončenie pracovného pomeru, t. j. malo by ísť o ústavne garantovanú možnosť, nie povinnosť (inak by mohlo ísť o diskrimináciu).

6. Výhodnosť zavedenia stropu na dôchodkový vek: skupina poistencov, ktorí budú aj po zákonnom  ohraničení dôchodkového veku pracovať dlhšie, t. j. mohli by už skončiť, ale ešte hodlajú ďalej pracovať. Nie všetky zamestnania sú tak náročné, že by ľudia nemohli pracovať aj trebárs do 65 rokov (napr. sudcovia, učitelia, či úradníci v štátnej a verejnej správe). Ak by sa vek odchodu do dôchodku  zákonom  neohraničoval, títo ľudia by mali v 65 rokoch v budúcnosti nárok na starobný dôchodok, ktorého suma by nebola bonifikovaná.

7. Možné riešenie (alternatíva)k fixovaniu dôchodkového veku- ako individuálne riešenie: Parametrická úprava podmienok vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok u konkrétneho poistenca. V súčasnosti  môže človek /poistenec dostávať predčasný starobný dôchodok najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom jeho starobný dôchodok sa kráti o 0,5 % za každých 30 dní, o ktoré žiadateľ o dôchodok odišiel do penzie skôr. Jednou z možností je umožniť poistencovi odchod do predčasného starobného dôchodku aj o tri, štyri roky skôr s tým, že by sa starobný dôchodok krátil napr. len o 0,25 % za každý mesiac skoršieho odchodu do dôchodku.

Foto: webnoviny.sk