Správa Komisárky pre ľudí so zdravotným postihnutím, pani Zuzany Stavrovskej, rozprúdila v pléne vecnú i emotívnu debatu zároveň.

V rozprave som sa vyjadrila k jedinečnému prieskumu, na ktorého zístenia by som rada upriamila pozornosť. Ide o:

  • Prieskum v zariadeniach sociálnych služieb zameraný na zistenie nakladania s finančnými prostriedkami osôb pozbavených/obmedzených spôsobilosti na právne úkony
  • Pani komisárka vykonala jedinečný prieskum v jednotlivých samosprávnych krajoch.
  • Predsedov samosprávnych krajov požiadala o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní údajov týkajúcich sa uzavierania rôznych druhov poistných zmlúv v mene klientov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, ktorí sú obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
  • 34 zariadení sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou vykonaných v priebehu roka 2018otvárajú témy a definujú oblasti, ktoré z pohľadu dodržiavania ľudských práv a kvality života ľudí, ktorí sú na pomoc a služby v týchto zariadeniach odkázaní, pričom návštevy sa zamerali na dodržiavanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko toto doposiaľ nebolo zmapované.

Len pre pripomenutie  – konkrétne boli položené tieto otázky:

  • Koľko a ktoré ZSS uzatvorili životné poistkypre svojich klientov, na aké obdobie a pre koľkých prijímateľov sociálnych služieb?
  • Koľko a ktoré ZSS uzatvorili poistky na poistenie pohrebných nákladovpre svojich klientov, na aké obdobie a pre koľkých prijímateľov sociálnych služieb?
  • Koľko a ktoré ZSS žalujú prijímateľov sociálnych služieb na zaplatenie nedoplatkovza poskytované sociálne služby súdnou cestou?

Okrem iného z neho vyplynuli, z môjho pohľadu, veľmi závažné zistenia

  • zneužívanie osobných údajov klientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, ktorých opatrovníkom je zariadenie sociálnych služieb(napr. pri uzatváraní poistných zmlúv na poistenie pohrebných nákladov v mene klienta zo strany fyzickej osoby – štatutára domova sociálnych služieb)
  • svojvoľná manipulácia so zákonom chránenou sumou 25% životného minimaa znižovanie vzniknutej dlžoby za poskytované sociálne služby z tejto sumy

K poistným zmluvám:


Čo hovotia paragrafy?

K uzavretiu poistných zmlúv potrebuje opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, súhlas súdu podľa ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka[1]. Právny úkon presahujúci rámec bežnej záležitosti bez toho, aby bol schválený súdom, je absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom a nemôže vyvolať zamýšľané právne následky.

Jeden príklad za všetky

Poistné zmluvy klientov jedného domova sociálnych služieb (DSS Libertas) boli uzavreté na dobu 10 rokov, takže nešlo o bežnú vec, ktorú by mohla už bývalá pani riaditeľka DSS uzavrieť bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Navyše poisťovacou maklérkou bola v tomto prípade dcéra riaditeľky DSS.

Ako vec vyriešila komisárka?

Na základe týchto informácií oslovila nového riaditeľa DSS , ktorý ju informoval, že komerčné poistenie bolo po kontrole Úradu komisára v roku 2018 na žiadosť DSS zrušené a zaplatené prostriedky boli vrátené klientom. Vyplatené poistné plnenie zosnulým klientom sa stalo predmetom dedenia.

 

Záver:
Zo získaných informácií vyplynulo, že niektoré zariadenia sociálnych služieb uzatvárali poistné zmluvy na poistenie pohrebných nákladov v mene svojich opatrovancov, aj keď títo klienti mali na svojich individuálnych bankových účtoch nasporené sumy vyššie ako bola cieľová poistná suma.

 

K svojvoľnej manipulácii so zákonom chránenou sumou 25% životného minima:

 

  • Komisárka zistila, že niektoré zariadenia sociálnych služieb žalujú svojich klientovza neschopnosť platiť zo svojich nízkych dôchodkov celú cenu za služby poskytované v zariadení.
  • Vzniknuté nedoplatky vymáhajú súdnou cestou, dokonca aj cez exekučné konanie, pričom klienti s vysokou pravdepodobnosť a vzhľadom na svoje majetkové a finančné pomery nikdy nebudú schopní tieto pohľadávky zaplatiť.

 

Považujem za protiprávne konanie zariadení, ktoré znižujú dlhy vzniknuté z dôvodu nízkeho príjmu klientov týchto zariadení, zo sumy chránenej zákonom.

Úlohou právneho inštitútu regulácie úhrady za sociálnu službu v § 72 až 73 zákona o sociálnych službách je ochrana prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranej jeho príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom, ako aj ochrana prijímateľa sociálnej služby pred svojvoľným zvyšovaním úhrady zo strany poskytovateľov sociálnej služby, ktorú by prijímatelia neboli schopní uhrádzať.


Podľa § 73 ods. 2)
 Zákona o sociálnych službáchpo zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

Tento ochranný mechanizmus je prevenciou vylúčenia osôb s nepostačujúcim príjmom a majetkom a zvyšuje sociálnu solidaritu.Nárok na poskytnutie sociálnej služby nie je podmienený príjmom a majetkom prijímateľa sociálnej služby. Prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby s celoročnou pobytovou formou v domove sociálnych služieb) je povinný podľa § 72 ods. 8 Zákona o sociálnych službách platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku.

———

[1]§ 28 Občianskeho zákonníka Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.