Pri tak skvelej akcii akou je Biela noc, ale aj blamáži, v podobe rozkopaných ciest, košickí mestskí policajti zlyhávajú.

Bielu Noc, zaujímavý umelecký projekt, ktorý z Košíc vytvára galériu rôznych foriem súčasného umenia som nevynechala takmer ani raz, počas jej šesťročnej histórie. Nebudem sa tu siahodlho rozpisovať o svojich kultúrnych zážitkoch. Som v týchto záležitostiach laik, ktorý inštalácie vníma pocitovo. Kajúcne podotýkam, že nie všetkým celkom rozumiem, z mnohých, ak nie väčšiny mi však padá sánka a som z nich nadšená.

No priznávam, že na Bielu Noc chodím rada aj z iných dôvodov, než je kochanie, či rozdumovanie nad umeleckými dielami. Takých, čisto košických.

Stretávam na nej kopec známych, ktorých som nevidela ani nepamätám. Prehodíme pár slov, povymieňame novinky, zasmejeme sa.

V mase ľudí z celého mesta zachytávam rôzne ,,sídliskové špecifiká“ a spokojne si pri kráčaní centrom Košíc, opätovne uvedomujem, aké rôzne komunity u nás žijú.

Nielen z našich domácich revírov. V uliciach počuť maďarčinu, rómštinu, ukrajinčinu, španielčinu, vietnamčinu a mnoho ďalších, zahraničných rečí.

Táto vrava ma vždy napĺňa radosťou z toho, ako príjemne a nekonfliktne sa dá v našom meste fungovať.

Až na malé detaily, ktoré vedia príjemný pocit, ak nie pokaziť, tak aspoň na chvíľu poriadne rozladiť. Počas tejto Bielej Noci som si nie prvýkrát kládla otázky: ,,Čo robia mestskí policajti? Kde sú?“ Mesto plné mládeže, rodín s deťmi a v meste som nevidela ani jedného, kto by dozeral na bezpečnosť a poriadok. Opakovane som sa na to v duchu pýtala hlavne na Dominikánskom námestí, kde nebol ani jediný uniformovaný človek, ktorý by kontroloval mládež. Nie málo 15, 16, či 17-ročných ,,šrácov“ a ,,čají“ sa tam opitých potulovalo s fľašou alkoholu v rukách. Nechcem tu morálne kázať, ale je to v poriadku? Nikomu v meste kultúry, športu a bárs čoho všetkého, to nevadí?

Nechcem však našich mestských policajtov obviňovať z toho, že sú úplne neviditeľní. Pri takej rekonštrukcii električkových tratí, počas ktorej boli Košice rozbité a každú chvíľu sa menilo dopravné značenie, striehli pomaly z každého rohu. Nie že by aktívne pomáhali motoristom s navigáciou, ale usilovne vyberali pokuty za zlé odbočenie doprava, doľava, či iné prehrešky. Obzvlášť trápne som sa cítila, keď som videla, ako takýmto spôsobom ,,pomáhali“ motoristom s nie košickými poznávacími značkami. Keď domáci mestom blúdili a často neúmyselne zabočili tam, kde nemali, ako sa museli trápiť tí, čo do Košíc prišli len na návštevu?

Uznávam, že je menej namáhavé a z pohľadu mestskej kasy lukratívnejšie vyberať pokuty od vodičov, než sa naťahovať s opitými faganmi a provokatérmi. Alebo prechádzať sa v dave, či nebodaj porozprávať s ľuďmi v uliciach a dať im pocit bezpečia a istoty. No ale čo už, veď v Košiciach zatiaľ dobré mesto asi nemôže slúžiť všetkým ľuďom.

Mimochodom, Biela Noc bude tento víkend prvýkrát aj v Bratislave. Dúfam, že som poslednými riadkami od nej nikoho neodradila. Až napriek niektorým tunajším špecifikám, je to dobrá akcia, na ktorú odporúčam ísť.

https://dennikn.sk/blog/ked-sa-u-kosicana-pycha-s-hanbou-streta/